História obce

História obce


Na území dnešnej obce Lišov bolo osídlenie v neolite – bolo tu sídlisko lengyelskej a potiskej kultúry, sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v rokoch 1235 –1270 ako zemiansky majetok. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Lysou (1235–1270), (1235–1270), (1360), Liyso (1286), Lysso (1311), Lyzow (1338), Lyssowa (1497), Lisow (1773); maďarsky Lisó, Lissó. V 16. storočí patrila hradu Levice, v 17. storočí Pálffyovcom, v 18. storočí Esterházyovcom, v 16.-20. storočí tu mali majetky Schoellerovci. V roku 1554 ju prepadli Turci. V roku 1715 mala mlyn a 76 domácností, v roku 1828 mala 33 domov a 197 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR pre nedostatok pracovných príležitostí značné vysťahovalectvo. JRD založili v roku 1952, v niektorých prevádzkárňach vyrábali košíky.
Mapa Hontianskej stolice
Mapa HONTU z roku 1742 ! 
Uverejnil to Matej Bel v roku 1742 v 4. zväzku svojich Notícií venovaným z časti aj Hontianskej stolice. Mapku vytvoril Samuel Mikovíny.
1Lišovská pravda - Lišovské noviny

Asi prvé Lišovské noviny, vydávané za druhej svetovej vojny.

Posúďte sami.
  lisovska-pravda1
lisovska-pravda2
lisovska-pravda3
lisovska-pravda-priloha
2Lišovský spevokol
3Lišovský Odev
zdroj: Kniha Hont
 
4Priezviska nachádzajuce sa na Lišove okolo roku 1617
Lisso, Lissó, Lissó, Hont, Lišov, SK
Vásárhely: Báth
Adózók neve: Thomas Dodok; Joannes Heinal; Mathias Kovacs; Jacobus Kovacs; Joannes Benkov; Martinus Pogany; Joannes Mihalko; Joannes Szvecz; Joannes Dodok; Paulus Csernak; Michael Dodok; Thomas Valentov; Martinus Skolnik; Joannes Skolnik; Joannes Beluszky; Joannes Dvorszky; Joannes Valentov; Mathias Urban; Thomas Kraicsi; Michael Boszvik; Gregorius Pogany; Laurentius Madczagh; Georgius Csernak; Simon Piroska; Thomas Nadoszky; Georgius Botyk; Joannes Hromoda; Joannes Csernak; Thomas Nadoszky; Paulus Skolnik; Thomas Kraicsov; Mathias Skolnik; Michael Gyuricska; Martinus Gyuricska; Jacobus Drienka; Joannes Kosztyal; Michael Uhrin; Gregorius Kosztyal; Georgius Nadosky; Andreas Knyasko; Georgius Csesnok; Joannes Pasztier; Joannes Uhrin; Michael Drienka; Georgius Kelyas; Joannes Drienov; Michael Uhrin; Georgius Uhrin; Andreas Uhrin; Thomas Iankov; Michael Kraicsov; Bartholomaeus Dodok; Jacobus Mesziar; Joannes Csesnok; Michael Szlanina; Joannes Szlanyna; Gregorius Drienka; Paulus Kraicsi; Andreas Hugyecz; Paulus Holy; Petrus Kraicsov; Adamus Jancso; Georgius Hromoda; Mathias Csernak; Joannes Piroska; Paulus Feriancsik; Joannes Cesnok; Joannes Iancsa; Gregorius Nadoszky; Laurentius Nadoszky; Thomas Haitman; Georgius Lanko; Joannes Lenko; Georgius Mingyard; Thomas Gyuriczka; Mathias Kovacs

Extraneusok: Christophorus Honcz; Joannes Lazarus; Joannes Froncz; Mathias Perniklar; Joannes Kerssi
5Spevácka skupina Lišovianka
Spevácka skupina Lišovianka
Spev bol od pradávna doménou žijúcich občanov v Lišove.
Lišovský sedliacky mužský spevokol založil v obci v roku 1942 lišovský rodák Juraj Červenák, učiteľ. Spevokol mal 52 členov.
Spevácka skupina Lišovianka bola založená v roku 1978. Vedúcou a zakladateľkou  bola Margita Paulínyová, riaditeľka ZDŠ v Lišove. V skupine začínalo spievať 15  žien. Po krátkom čase ich zostalo 11.
Členkami speváckej skupiny Lišovianka boli:
Margita Paulínyová, vedúca
Zuzana  Hámorská, kronikárka
Emília Slaninová, pokladníčka
Anna Ľuptáková, hovorené slovo
Zuzana Dvorská
Emília Kyseľová
Zuzana Kučerová
Mária Jančaťová
Zuzana Čížiková-Lauková
Viera Kalinová
Svojim spevom sprístupňovali krásu ľudových piesní, najmä lišovských.
Spevácka skupina Lišovianka prvýkrát vystupovala na oslavách 30.výročia Víťazného februára. Neskôr sa už žiadne oslavy v obci  bez vystúpenia speváckej skupiny neuskutočnili. Svojim programom spestrovala aj akcie ZPOZu.
V roku 1980 s pásmom piesní a hovoreného slova „Každý deň stretnúť človeka ......“  sa prezentovala  v DD v Teranoch. Srdečné a priateľské privítanie starenkami a starčekmi, ich rozžiarené, ale aj dojaté pohľady boli najkrajšou odmenou.
V roku 1981 sa konali voľby do MNV. Predvolebné zhromaždenia spestrila programom v Lišove a v Súdovciach.  V tom istom roku na pozvanie ČsŠK prispela k šíreniu ľudových piesní v širšom okolí vystúpením v Liečebnom dome Rubín v Dudinciach.
V roku 1982 medzi členky speváckej skupiny zavítala Ľuba Baková – Paulovičová, redaktorka.
Spomínala, ako pred 25 rokmi v Lišove pre československý rozhlas nakrúcala lišovské piesne. V tom istom roku lišovianka vystupovala v obci Šudince na posedení s dôchodcami.
Začalo sa s nácvikom piesní s tématikou „ Krštenie“ Na návštevu medzi speváčky zavítal Ing. Viliam Grusko – režisér folklórnych slávností pod Poľanou a manželia Urbanovci, ktorí boli členmi prípravných slávností  v Detve.
  1. až 12. júla sa Spevácka skupina Lišovianka zúčastnila X. folklórnych slávností pod Poľanou v Detve.
Vystupovala v programe Hont a Novohrad v nasledovných obrazoch: -          Rodové zvyky a obyčaje
-          Obliekanie nevesty
-          Krštenie
-          Fašiankgy
-          Na muzikách / kde sme zatancovali kozipoľku/
Spevom a tancom Lišovianku doprevádzala pečenická dychovka.
  1. júla slovenská televízia natáčala rodové zvyky. Spevácka skupina sa zúčastnila nakrúcania predvádzania neviest, kmotry na krštenie a na muzike.

V roku 1994 z príležitosti 750 rokov obnovenia mestských výsad mesta Krupiny bola otvorená v Múzeu A.B. Sládkoviča pod názvom „Lišov kroje a ľudové doplnky“  výstava. Spevácka skupina „Lišovianka“ vystupovala so svojim programom za účasti vládnych činiteľov – Ministra kultúty Ľuba Romana , predsedu vlády Jozefa Moravčíka a iných štátnych a miestnych funkcionárov.
V roku 1995 z príležitosti 760. výročia prvej písomnej zmienky o obci Lišov sa konala v obci Lišovská paráda na ktorú boli pozvaní aj lišovský rodáci. Spevácka skupina Lišovianka spestrila podujatie kultúrnym program. 
Okrem už uvedeného vystupovala v obciach Hontianske Tesáre, Kráľovce-Krnišov, Ladzany, Dobrá Niva a v Hrušove na Hrušovskej paráde.
Spevácka skupina „Lišovianka“ pre nízky počet členiek učinkuje už len príležitostne na domácich podujatiach  
6Slovník nárečový
Slovník nárečových slov
báči – oslovenie staršieho muža
benka – drevená nádoba na mútenie masla
botoše – kožená zimná obuv na spôsob čižmy so súkennými sárami
bôb – fazuľa
briče – pánske nohavice do čižiem na spôsob jazdeckých nohavíc
brotvan – hlinená nádoba s rúčkou na pečenie husí do pecí
buďoge – zimné spodné nohavice po kolená
burgondia – kŕmna repa
cibara – pena vytvorená pri varení slivkového lekváru
cúdiť – čistiť – oddeľovať plevy od zrna jeho presýpaním z jednej nádoby do druhej po vetre
čenger – podradné víno
došikuvať – doniesť, dopraviť
dreškasňa – drevená mláťačka
elevátor – dopravník slamy od vymláteného obilia
fajerman – hasič, požiarnik
fertuška – zástera
filkaš – prútený košík vajcovitého tvaru na nosenie úrody zo záhrady
firštok (tyrštok) – drevená širšia zárubňa
forgov – čepiec, do ktorého zavili nevestu po polnoci
fruštik – raňajky
fusakle – teplé ponožky
futro – podšívka
gang – otvorený priestor popri celom dome s drevenými alebo murovanými stĺpmi
gantnáre – drevené brvná pod sudmi v ľochu
gľajcha – pri stavbe domu prvé ukončenie najvyššieho bodu múru, vtedy budúci majiteľ domu priniesol murárom vypiť
hajcer – kurič pri mláťačke
hajčat – sponka do vlasov
hakličke – väčšie strúhadlo na strúhanie repy pre dobytok
harmanček – kamilky, rumanček pravý
harnódľa – dlhší drôtik zahnutý do U – používal sa do vlasov na upevnenie kontu
hátižák – batoh, plecniak
hekľuvať – háčkovať
hokerlík – stolička bez operadla
holohumnica – vyčistený priestor pod stoh nevymláteného obilia
homôlka – hruda tvarohu
hosuntrógle – traky na nohavice
hurka – jaternica
chomút – priahali sa do neho kone
chyža – izba
chyžka – viničný domček, v ktorom sa vyrábalo víno
jarmo – priahali sa doň kravy alebo voly
jarmočnisko – priestor za dedinou, kde sa konali dobytčie jarmoky
kapar – dvojzub, s ktorým sa zhadzoval z voza na roli hnoj
kasňa – skriňa
kerbeľ – prútený košík, zatvárací alebo bez otvárania
klepáč – kladivo koborec – kvások namiesto droždia na nakysnutie chleba
konačke – zásnuby
kont – ženský účes
kristindel – vianočný stromček
krosná – tkáčske stavy
krumple – zemiaky
kúdeľa – vyčesané konope alebo ľan pripravený na pradenie
kuchárka – vyšívaná dečka zavesená na stene nad lavičkou s vodou
kuchynská – žena, ktorá na svadbu zabezpečovala riady, taniere, príbory a počas svadby umývala riad
kupa – plechová alebo drevená nádoba na vodu
kutáč – kus železnej tyče, ktorou sa upravoval v šporáku oheň
kúdeľa – vyčesané konope alebo ľan pripravený na pradenie
kyslý bôb – kyslá fazuľová polievka
ľadovňa – vykopaná hlbšia jama vystlaná slamou, ktorú používali mäsiari a krčmári na uskladnenie ľadu, ktorý cez zimu nalámali na potoku
ľadvia – kríže
ľochy – pivnice, v ktorých sa vyrábalo a uskladňovalo víno a zelenina
lojtra – rebrík
lopár – doska na miesenie cesta
mašina – mláťačka, šijací stroj
mašinhauz – garáž pre mláťačku
mašinuvať – mlátiť obilie
materák – pagáč
mažiar – liatinová alebo drevená nádoba na tlčenie maku, cukru, korenia a podobne
mikádo – nakrátko ostrihané vlasy, rozdelené na pútec a zopnuté hajčatom
mliečnik – hlinená vyššia nádoba na mlieko s uškom
obôcka – hrubšie lano, na ktorom sa vodil dobytok
ohrablo – železo v tvare pologule pripevnené na porisko, používalo sa na vyhrabávanie žeravého uhlia z pece pri pečení chleba
oldomáš – pohostenie po ukončení práce
oplecko – vestička k dievčenskému kroju z materiálu ako sukňa s všitými rukávmi
ostredok – menšia časť poľa blízko dediny, kde sa sadila zelenina a konope
padláš – povala
pajta – stodola
palang – oplotenie zo širších dosiek
pankhart – nemanželské dieťa
pantalóny – pánske nohavice k obleku
papuče – kožená obuv bez päty, ktorú nosili muži i ženy v lete
partieka – textilný tovar
pauštík – prevarený bravčový podbradok natretý mletým cesnakom a červenou paprikou
pazderia – drevnatá časť konopí
pekáč – hlinená nádoba na pečenie mäs
perke – pirohy
petrenec – kopa sena
piest – hrubšia drevená lopatka s rúčkou, ktorou sa na potoku plákalo prádlo
pigľajs – žehlička
piskáč – sklenená alebo hlinená nádoba na tekutiny, ako sú pivo, víno a iné
pitvor – miestnosť s otvoreným komínom a pecou na pečenie chleby, používal sa ako vchod do prednej a zadnej izby
poctena – hlinený alebo betónový chodník popri dome
podevník – upečený kus cesta pri pečení chleba
polkríž – snopy pokoseného obilia uloženého na roli do kríža
pošádes – výslužka zo svadby
pouma – veľká celtová plachta používaná na zvážanie pokoseného obilia z poľa a na zakrytie
praslica – stojan, na ktorý sa priviazala kúdeľa konôp alebo ľanu na pradenie
prednia chyža – izba obrátená oknami do ulice, používala sa len pri slávnostných príležitostiach
prespanka – slobodná matka
Pringiar – časť obce na začiatku Bátoviec smerom na Levice
prundle – nohavice
putňa – drevená nádoba elipsovitého tvaru
radostník – koláč, čo dostávajú za donesené potraviny na svadbu
rajčula – výbeh pre ošípané
rajtop – pekáč s rúčkou na pečenie husí v peci
ratolesť – asi 1,5 m stromček z rozmarínu ozdobený papierovými ružičkami, o polnoci ho priniesli novomanželom pred začepčením nevesty
ribajzeľ – malé strúhadlo do kuchyne
ringišpír – kolotoč
rošták – hlinená nádoba na spôsob demižónu s rúčkou, na ktorej bol otvor na pitie, voda sa liala vrchom cez veľký otvor, tento sa uzavrel a pilo sa len malým otvorom na rúčke, používal sa v lete na pole, keďže sa v ňom udržala voda dlho studená
separák – odstredené mlieko
sladký bôb – fazuľová polievka so zeleninou a údeným mäsom
slamienok – okrúhla nádoba upletená z ražnej slamy, do ktorej sa vyváľal chlieb na podkysnutie pred upečením, inokedy sa v ňom držali strukoviny
starejší – starší človek, obyčajne ženatý, krstný otec ženícha, ktorý vypytuje snúbencov od rodičov
statok – dobytok alebo odpoveď na otázku: Skadiaľ si?
stoh – uložené obilie pred vymlátením alebo kopa vymlátenej slamy
stolec – drevená doska opatrená dvoma kratšími nôžkami, používal sa na plákanie prádla na potoku
strožliak – z domáceho plátna ušité vrece na celú posteľ, ktoré sa naplnilo ražnou slamou, neskôr vidličkou rozstrapatené kukuričné šúpolie, slúžilo ako matrac
šamlík – malý stolček pod nohy
šata – zástera
šestonedieľka, šestinedieľka – žena šesť nedelí po pôrode
šiator – prístrešok, pod ktorým predávali tovar na jarmoku
šikuvať – dopravovať, zabezpečovať
šlajer – nevestin závoj
šlifer – ženská letná blúzka s dlhým rukávom
šmikňa – kováčska dielňa
štrajfand – dlhé drevo predeľujúce v maštali dobytok
štráfy – vyšívané 10 až 15 cm pásy používané na poličky alebo do kredenca
štrimfle – pančuchy
štrúdľa – závin
štucle – ochrana zápästia proti zime upletená z vlny
šuplódňa – skriňa so zásuvkami - komoda
švinge – oplotenie z tenších dosiek
tetka – oslovenie ženy
trajfúz – železná trojnožka používaná v trúbe pri pečení
tyrštok (firštok) – drevená širšia zárubňa
untrcík – vesta
vádzka – uvedenie šestonedielky do kostola pánom farárom po dobe 6 týždňov
vahan – drevená nádoba, ktorá sa používala na miesenie cesta na koláče
váľanička – dečka z domáceho plátna, ktorá sa dávala do slamienka, do ktorého sa vyváľa chlieb na nakysnutie pred vsadením do pece
vandeľ – plechová nádoba na umývanie riadu
vrštať – pracovný stôl so zverákom
vizitka – kabátik s dlhým rukávom ku kroju z materiálu ako sukňa, ktorý sa zapínal na strieborné gombíky
zadnia chyža – izba s oknami do dvora – najviac používaná
zamerkuvať – zabaviť, postrážiť
zrebnô plátno – doma utkané konopné alebo ľanové plátno
zváči – družbovia pozývajúci na svadbu
zváradlo – veľká okrúhla nádoba na troch nôžkach s otvorom na dne, v ktorej sa zváralo doma tkané plátno (posteľné plachty, košele a iné)
ženci (žnec, žnica) – pracovníci povolaní do žatvy
žinka – povraz, lano
žochtár – plechová nádoba na dojenie mlieka
žriedlo – vstup do pivnice